Od 1. apríla2024 je účinná novela zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a stavebníkom pribudli aj novely iných zákonov. O najvýznamnejších zmenách a ich dopadne hovoria odborníci.
Územné plánovanie
Aprílová novela vyňala zo stavebného zákona prvých 31 paragrafov s úlohami a cieľmi územného plánovania, územnoplánovacej dokumentácie, jej podkladov, obstarávania, schvaľovania. „Majú svoj vlastný zákon o územnom plánovaní, ktorý nadobudol účinnosť taktiež 1. apríla tohto roku,“ hovorí Matúš Malý, koncipient z advokátskej kancelárie FAIRSQUARE. Dopĺňa, že v praxi vzniká často potreba zmeniť územný plán mesta či obce a procesný postup tejto zmeny je v novom zákone. „Takmer s istotou sa dá povedať, že najproblematickejším záväzným stanoviskom z pohľadu jeho získania je spravidla záväzné stanovisko orgánu územného plánovania, ktorým obec alebo mesto vyjadruje súhlas alebo nesúhlas so súladom investičného zámeru s územnoplánovacou dokumentáciou,“ vysvetľuje Malý. Tu by mal zákon o územnom plánovaní mal pomôcť s dvoma podstatnými zmenami. Fikcia súhlasného záväzného stanoviska podľa Malého hovorí, že pokiaľ sa orgán územného plánovania v stanovenej lehote 60 dní a v Bratislave 90 dní nevyjadrí, má sa za to, že vydal súhlasné záväzné stanovisko. A pribudla preskúmateľnosť záväzného stanoviska novovzniknutým Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR na základe podnetu stavebníka podaného do dvoch mesiacov odo dňa jeho vydania.
Stavebný zákon
Novela stavebného zákona zavádza definíciu takzvaného „súboru stavieb,“ hovorí Matúš Malý. Ide o viac stavieb tvoriacich funkčný celok, pričom funkcia hlavnej stavby určuje hlavný účel súboru stavieb. „Po novom zastreší všetky konania stavebný úrad rozhodujúci o hlavnej stavbe, čo by logicky malo vyústiť do menšej byrokracie a väčšej pružnosti povoľovacích konaní, lebo pri každom väčšom projekte sa ich viedlo viacero a na odlišných stavebných úradoch,“ tvrdí Malý. Konštatuje, že po veľkej novele stavebných predpisov to zákon o územnom plánovaní „dotiahol“ do svojej účinnosti, hoci so zmenami, avšak účinnosť zákona o výstavbe bola posunutá na 1.apríl 2025. Či to bude v dnešnej alebo novelizovanej podobe alebo ho nahradí nový a stavebníci sa zatiaľ budú „boriť“ aj naďalej so starým, ktorý tu máme takmer 50 rokov, to sa zatiaľ nevie. Slovensko sa však umiestnilo na katastrofálnom 146. mieste podľa posledného rebríčka Doing Business a neprimerane dlhý a náročný administratívny proces povoľovania stavieb s neistým výsledkom má dosahy na celú spoločnosť, upozornil Matúš Malý. „Je jedným z dôvodov nedostatku bytov vo väčších mestách, spôsobuje horšiu dostupnosť bývania, rast investičného dlhu aj váhavú výstavbu dopravnej infraštruktúry,“ vymenúva Malý. Volá po prijatí nových zákonov, lebo aj keď nie sú dokonalé, tak súvisia s elektronizáciou, digitalizáciou a profesionalizáciou verejnej správy, zrýchlia procesy a naštartujú výstavbu.